"Vždy som mal rád kinematografiu 60. rokov. Bol to vrcholný moment v
dejinách kinematografie, kedy vzniklo veľmi veľa zaujímavých filmov.
Reflektovali život spoločnosti a zároveň objavovali nové možnosti
filmového média. Mal som pocit, že film je niečo podstatné. Môže nielen
zabávať, ale aj ovplyvňovať vedomie spoločnosti. Filmy 60. rokov mali
priamy vplyv na to, že som šiel študovať filmovú réžiu," vyznal sa pre TASR pri príležitosti svojho jubilea Martin Šulík.
Ako ďalej vysvetlil, ovplyvnili ho všetky nové vlny – francúzska, česká
nová vlna, free cinema v Anglicku a zo slovenských autorov sa mu najviac
páčili Elo Havetta, Dušan Hanák, Juraj Jakubisko, Štefan Uher a Peter
Solan.
Martin Šulík sa narodil 20. októbra 1962 v Žiline. Má troch bratov –
divadelných režisérov Antona a Juraja, a dokumentaristu Mareka. Ich
nebohý otec Anton pôsobil ako herec v žilinskom a martinskom divadle.
V roku 1981 začal študovať filmovú a televíznu réžiu na Vysokej škole
múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1986
stredometrážnym hraným filmom Staccato. Už počas štúdia natočil niekoľko
krátkych filmov podľa vlastných námetov a scenárov. V rokoch 1986 až
1991 pôsobil ako asistent réžie v Štúdiu krátkych filmov, príležitostne
režíroval v divadle a nakrúcal dokumentárne filmy.
Od začiatku 90. rokov sa venuje predovšetkým tvorbe celovečerných
hraných filmov, vyznačujúcich sa poeticko-symbolickým ladením,
nostalgickou atmosférou, existenciálnym rozmerom a epizodickou
štruktúrou. Doteraz pôsobí na VŠMU ako pedagóg.
Podľa Martina Šulíka je film kolektívne umenie. "Je dôležité, aby sa
ľudia pri tvorbe dokázali spolu rozprávať, aby mali podobný názor na
spoločnosť, na život, aby vyznávali podobné hodnoty. Od začiatku
spolupracujem s úzkym kruhom priateľov. So scenáristami Ondrejom
Šuhajom, Marekom Leščákom, Dušanom Dušekom. Prvý scenárista, s ktorým
som spolupracoval, bol Marián Zachar. Z kameramanov spolupracujem najmä s
Martinom Štrbom, Martinom Šecom, Martinom Kollárom, s Richardom
Krivdom. Architektom väčšiny mojich filmov bol Fero Lipták, kostýmy
navrhoval Milan Čorba i kostýmové výtvarníčky Mona Hafsahl, Anita
Hroššová a Katka Hollá. Hudbu komponoval Vlado Godár. Keď robíte film,
snažíte sa obklopiť ľuďmi, s ktorými je vám dobre a s ktorými si
rozumiete," vysvetlil pre TASR jubilant.
Martin Šulík je jednou z najvýraznejších osobností slovenského hraného
filmu. Jeho celovečerným režisérskym debutom bola dráma Neha (1991).
Ďalej režíroval úspešné filmy Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995),
Orbis Pictus (1997), Krajinka (2000), Slnečný štát (2005), Cigán (2011),
Tlmočník (2018) či Muž so zajačími ušami (2020).
Do jeho bohatej televíznej a dokumentárnej tvorby patrí aj 26-dielny
cyklus Zlatá šedesátá (2009), seriál Československý filmový zázrak
(2014), celovečerné filmy 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová
vlna (2010), Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy (2007), Viliam
Gruska – pútnik slovenským časom (2013), Milan Čorba (2014), Milan
Sládek (2020) a iné.
Režisér Šulík sa príležitostne postavil aj pred kameru. Ako herec sa
predstavil napríklad vo filmoch Uhol pohľadu (1984), Zakázané uvoľnenie
(1986) alebo Výlet (2002).
Martin Šulík je laureátom dvoch Českých levov (oba 1995), Zvláštnej ceny
poroty na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch,
Ceny českých filmových kritikov. Jeho filmárske umenie bolo viackrát
ocenené Národnou filmovou cenou Slnko v sieti. So snímkou Záhrada uspel
tiež na festivaloch v nemeckom Mannheime a Cottbuse, v talianskej
Bologni i Turíne a vo francúzskych mestách Saint Etienne a Belfort.
Mnohé z jeho filmov vybrala Slovenská filmová a televízna akadémia
(SFTA) do výberu na oscarové nominácie. V januári 2003 premietali
niektoré Šulíkove filmy v kanadskom Montreale v rámci Mesiaca slovenskej
kultúry. Na najväčšom nesúťažnom filmovom festivale v Českej republike s
názvom Letná filmová škola, ktorý organizuje Asociácia českých
filmových klubov, si Martin Šulík prevzal v júli 2012 výročnú cenu -
ocenenie za humanizmus, citlivosť, provokatívnu spiritualitu svojich
snímok. V rokoch 2016 až 2019 bol prezidentom Slovenskej filmovej a
televíznej akadémie (SFTA).